Zvonová sústava
Uplatnenie zvonu v praxi je podmienené jeho rozozvučaním. Všetky funkčné časti, ktoré slúžia na zavesenie, pohyb a rozozvučanie zvonu, nazývame technickým príslušenstvom zvonu. Teleso zvonu spolu s jeho technickým príslušenstvom nazývame zvonovou sústavou. Zvoniaci zvon je kyvadlom majúcim charakteristické vlastnosti pohybu. Hlavné časti technického vybavenia zvonu sú:
hlava zvonu – slúži na uchytenie zvonu vo zvonovej stolici a umožňuje jeho kývavý pohyb
srdce zvonu – slúži priamo na rozozvučanie zvonu
pohon zvonu – ručný alebo automatický
Tieto hlavné časti sa líšia svojím tvarom, veľkosťou a materiálom, z ktorého sú vyrobené a to v závislosti na územnej tradícii, dobovej situácii a pod. Je dôležité vedieť, že na dobrý zvukový dojem treba kvalitné technické vybavenie a teda vnímať zvon s jeho príslušenstvom ako jeden funkčný celok. Nižšie uvedená obrazová príloha podrobne pomenúva časti samotného odliatku zvonu a zvonovej sústavy používa zvyčajne zaužívané názvy na našom území. Ďalej je popísaný význam týchto častí ako príklad sú uvedené viaceré typy jednotlivých častí zvonu a zvonovej sústavy používaných v rôznych obdobiach.
Hlava zvonu
Hlava zvonu (iné názvy: jarmo, záves, hlavica) slúži na upnutie zvonu vo zvonovej stolici a zároveň umožňuje jeho kývavý pohyb. Na časovej osy dejín sa objavili viaceré druhy zvonových hláv vyrobené z ocele alebo dreva. Za pôvodný a najvhodnejší typ sa považuje hlava vyrobená z dreva (dub, smrek), jej prednostami je tlmenie vibrácií a lepšie vyváženie zvonu ako pri oceľovej hlave.
Upínacie príslušenstvo
Upínacie príslušenstvo slúži na upnutie zvonu o hlavu zvonu prostredníctvom koruny zvonu. Je vyhotovené z ocele a tvárnené buď historickým spôsobom t.j. kovaním alebo modernými tvárniacimi prostriedkami.
Os otáčania
Umožňuje kývavý pohyb zvonu. V súčasnosti býva osadená ložiskovými domcami. V minulosti sa jednalo o trecie uloženia klzných ložísk, britových ložísk, alebo ozubených čapov.
Koruna zvonu
Koruna zvonu je vyhotovená ako manipulačná a upínacia časť zvonu. Prostredníctvom koruny je zvon uchytený o hlavu zvonu. V histórii sa odlievala viacrebrová tzv. kráľovská koruna ktorá okrem funkčnosti esteticky dotvárala zvon. Počas 20. storočia a aj v súčasnosti si našla svoju cestu technická tzv. tanierová koruna. Jej nesporou výhodou je možnosť nenáročného pootáčania zvonu okolo osi z dôvodu zmeny miesta úderu srdca zvon. Niektorý zvonolejári sa aj dnes držia tradičnej kráľovskej koruny.
Rebro zvonu
Rebro zvonu okrem toho že tvorí samotné teleso zvonu je akusticky funkčnou a teda najdôležitejšou častou zvonu. Jeho profil je zodpovedný za celkový akustický dojem. Zvon je ladený na požadovaný tón ktorý sa po údere rozoznie najvýraznejšie. Okrem neho však v hlase zvonu znejú aj menej výrazné alikvotne tóny celkovo na rozsahu niekoľkých oktáv s rôznou intenzitou. Profil rebra zvonu priamo ovplyvňuje vzájomné vyváženie týchto tónov. Zvonolejári si profil svojho rebra starostlivo chránia k jeho tvaru ich viedlo nemalé úsilie.
Úderový veniec.
Je najhrubším miestom na rebre zvonu. Je zdrojom hlavného tónu a je určený na dopad srdca. Ak srdce udiera pod alebo nad úderový veniec ohrozuje zvon prasknutím. Úderový veniec sa zvonením opotrebováva. Zvon preto treba v časových intervaloch pootáčať. Všetko záleží na frekvencii používania zvonu, tvrdosti srdca a druhu pohonu.